Basnicky.sk

MarekC  Zobraziť/skryť lištu autora

[1999] Vyoraná Brázda

Už tiahnu kŕdle holubíc,
pod blankytným nebom,
zriem obraz krásnych nežných líc,
v sne, čo snívam s tebou.
Na prízrak krásnej morskej víly,
čo unáša vietor vodnou hladinou,
ja hľadím do poslednej chvíly,
a verím v sťastie s nádejou.

Morom s hladinou spenenou,
za prízrakom láskou slepý,
ženiem sa loďkou drevenou,
a v krásne verše spriadam vety.
Prečítam list,
čo ležal ticho v schránke,
a za horizontom kdesi,
víla sa mi stráca v diaľke,
keď loď vyšla na útesy.

Mrazivý bič beznádeje,
a pravda, čo si naklameme,
že viera nádej prináša,
hoc šťastie nikdy nenájeme,
spoznáme život Judáša.
So snom krásnym prežijeme,
jak žobrák bude duša boľavá,
bo hoc nádej zabijeme,
sen, ten v nás zostáva.

Slová zatienia vety,
čo pocítiš v sile ópia,
potom kúpiš krásne kvety,
a do boja potiahne légia.
Zabiješ navždy krásny sen,
hladinu vody rozčeríš
a svitne nový jarný deň,
keď sen v život premeníš.

Nepoznáš viac priateľa,
len pre jedno budeš žiť,
hľadieť budeš stále cieľa
a túžiť nad snom zvíťaziť.
Jak vrah,čo zabíja lane,
pred bojom sa budeš kryť,
ruky zmenia sa ti v zbrane,
a zo srdca spravíš štít.

Na šťastie sa spoľahnúť,
postaviť sa osudu,
smelo zbrane popadnúť
a rozhodnúť bez súdu.
Hľadať rosu z jarných kvetov,
čo rany ťažké zahojí,
metať strely šípometov,
a víťazom byť po boji.

S nesmelou dušičkou
útok som zahájil,
no satan s fakličkou,
ruky mi popálil.
Blesky z neba udreli,
mraky zatienili zem
a nádeje všetky vymreli,
keď videl som,
jak uniká mi sen.

Ticho po boji,
rozľahlo sa krajom,
len silný obstojí
a slabý zdupká cvalom.
Mám ruky dolámané,
zbraňami dobitý
a srdce doráňané,
to štít je rozbitý.

Osud brázdu vyoral,
čo vedie ma životom,
lásku v putá okoval,
a obdaril samotou.
Pokoja mi nežičil,
šťastia mi nedodal,
už po láske nekričím,
keď život ma dobodal.

Prehral som bez boja.
Presila veliká?
Nie, tak padla i Trója.
Dali jej koníka...
Dátum vloženia 20. 10. 2009 23:35
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1773
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. MarekC (napísal autor básne)

    Pri prezeraní starých textov som objavil túto moju úplne prvú báseň, korú som napísal. Tak som sa rozhodol, aj ked je trošku naivná, dať ju sem. Preto ju nehodnoťte moc prísne ale berte tak rošku s nadhľadom.

    20. 10. 2009 23:38
  2. Yannick

    Nie je naivná vlastne vobec nie nahodou tie verše : "Na šťastie sa spoľahnúť,
    postaviť sa osudu,
    smelo zbrane popadnúť
    a rozhodnúť bez súdu.
    Hľadať rosu z jarných kvetov,
    čo rany ťažké zahojí,
    metať strely šípometov,
    a víťazom byť po boji."
    to bola správna cesta len to chcelo vytrvat a vytrvat...hladajte a nadjete..klopte a otvori sa vam stačí vytrvat...zaslúžit si...príde samo nadhľad v tomto prípade je nepotrebný...básen je skvelá..som mladý si takmer dvakrát starší ako ja ale tuto vec viem a to tak že naozaj...či sa to už týka ludksých citov a veci okol otoho alebo aj bežného života...ozaj nikdy nepovolit stále vpred nedat sa...ked som čítal tuto basen občas som mal pocit akokeby som to písal ja..neviem čo sa ti stalo že si neskor od tohto upustil...možno to bolo niečo čo asi ešte teraz neberiem nejak v uvahu ale myslim že práve toto je cesta a doposial ma nikdy nesklamala...či už so ženami...alebo napriklad aj v škole...proste mi to nejak sedí

    21. 10. 2009 10:28
  3. MarekC (napísal autor básne)

    Ahoj Yannick, mas uplnu pravdu. Neupustil som, prave naopak. Dolezite je ist za zvojim cielom a vytrvat aj napriek prekazkam. Nech su akekolvek. A cim si blizsie k cielu, tym ti da zivot do cesty vacsie a vacsie prekazky. Ale ked zdolas tu poslednu, potom ustupi a necha ta uzit si vitazstvo.

    Mozno pojdes na vysoku skolu, alebo do prace kde bude plno mudrych hlav, ktore ta budu chciet zrazit dolu. Ale ked pojdes pevne za svojim cielom, vzdy ich porazis. Nemaju ani najmensiu sancu vyhrat. Ak aj stokrat padnes, vzdy vstan. Nemusis prave vtedy ked zivot najviac kope, pockaj kym trochu prestane, ale vstan.

    A preco som pisal naivna ? Skor kvoli tym dvom poslednym strofam.

    21. 10. 2009 14:11